Aktuality

Odpust Veľká Poľana

 

Farská puť do Prešova

 

Farská puť do Mariapocse

 

 

 

 

Ďakovná púť Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku do Ríma s osobitnou audienciou Svätého Otca Františka

        „Drahí bratia a sestry, srdečne vás pozývame na Ďakovnú púť Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku do Ríma, pri príležitosti 200. výročia vzniku Prešovskej eparchie, 50. výročia obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi a 10. výročia jej povýšenia na metropoliu, ktorej vyvrcholením bude osobitná audiencia Svätého Otca Františka, ktorú udelí gréckokatolíckym pútnikom v sobotu 6. októbra 2018. Oznamujeme vám, že hlavným bodom púte okremaudiencie Svätého Otca budú aj archijerejské sväté liturgie v sobotu 6. októbra a v nedeľu 7. októbra 2018 v niektorých rímskych bazilikách.

 


Slávnostné prijatie Eucharistie po 21 rokoch

 

           Chrám sv. Petra a Pavla v Topoli zažíval naposledy slávnostné prijatie sviatosti Eucharistie 13. 7. 1997. Vo farnosti detí ubúdalo alebo prijali sviatosť spoločne so spolužiakmi vo vedľajšej farnosti. Od vtedy ubehlo už 21 rokov. Na sviatok zoslania svätého Ducha, dňa 20. 5. 2018, sme opäť mali tú milosť zažívať túto radostnú udalosť, kedy dve deti z našej farnosti prijali po prvýkrát Eucharistiu. Ešte v sobotu deti spoločne s rodinami prijali sviatosť zmierenia. Samotná slávnostná udalosť začala spevom piesne k Duchu svätému, počas ktorej rodičia priviedli svoje deti pred cárske dvere, ako symbol toho, že vedú ich kroky ku Kristovi. Toto prijatie Eucharistie obetovali krátkou modlitbou za rodinu, farnosť i kňazov. Potom si obnovili krstné sľuby a nasledovalo slávenie svätej liturgie. V homílii sa o. Lukáš Kireš, správca farnosti Topoľa, prihováral deťom, aby dovolili Svätému Duchu pôsobiť v ich životoch a aby mu dôverovali. Slávnosť bola zakončená ďakovnou básňou venovanou rodičom a ďakovným slovom otcovi duchovnému, ktorý ich formoval a pripravoval počas uplynulého roku.


 

Deň počatého dieťaťa – 25.marec

Deň počatého dieťaťa je každoročná celoslovenská kampaň Fóra života (tento rok už 18. ročník), ktorou chceme šíriť úctu ku každému počatému a ešte nenarodenému dieťaťu. 25. marca slávia sympatizanti Deň počatého dieťaťa a v období okolo tohto termínu sa uskutočňujú rôzne aktivity poukazujúce na potrebu chrániť ľudský život od počatia. Symbolickým vyjadrením týchto postojov je biela stužka, ktorú si v tomto období pripíname na oblečenie.

  Prečo 25. marec

  Dátum vychádza zo sviatku Zvestovania Pána, ktorým slávia kresťania počatie Ježiša Krista. Tento deň je aj Dňom zápasu za ľudské práva na Slovensku ako spomienka na Sviečkovú manifestáciu z roku 1988. Kampaň zvyčajne trvá celý týždeň, tento rok to bude od nedele 19. marca do nedele 26. marca.

 


Vyhlasenie k Istambulskému dohovoru

 

1_vyhlasenie_k_istanbulskemu_dohovoru


Modlitba k blaženému biskupovi2pdf

 

Topoľa, obnovený chrám sv. Michala archanjela zo 17. storočia

Topoľa, za ňou už len Runina a kopce – slovenské Poloniny a v diaľke aj poľské Bieščady. V 18. storočí tu a v spomínanej Runine, žila jedna z najväčších židovských komunít na Zemplíne. Topoľa je ale známejšia ako rodná obec Alexandra Duchnoviča, jedného z najväčších rusínskych buditeľov. Drevený chrám sv. Michala archanjela bol ešte nedávno v takom dezolátnom stave, že sa v roku 2004 dostal do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta aj spolu s ďalšími dvoma – chrámom sv. Kozmu a Damiána v obci Lukov – Venécia a chrámom sv. Mikuláša v Bodružali. Dnes je chrám v Topoli využívaný aj na liturgiu ale zároveň svojim návštevníkom poskytuje aj množstvo zaujímavých informácií o histórii Gréckokatolíckej cirkvi, Zanastazskom dekanáte a samozrejme o živote Alexandra Duchnoviča. Expozícia je inštalovaná v babinci od roku 2013 a aj vďaka nej je chrám v Topoli jednou z najnavštevovanejších obcí najvýchodnejšieho regiónu Slovenska.

Uverejnil používateľ Karpatské drevené cerkvi Štvrtok 23. februára 2017

 


plagat CDpdf

prosbafara pdf


 


 

       V 1244 článku Katechizmus Katolíckej Cirkci poznamenáva: „Východné cirkvi si uchovávajú živé vedomie jednoty uvádzania do kresťanského života, a preto dávajú sväté prijímanie všetkým novopokrsteným a birmovaným, a to aj malým deťom, pamätajúc na Pánove slová: “Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im…” (Mk 10, 14)”  A tak i v našom chráme podávame Eucharistiu deťom, ktoré prijali iniciačné sviatosti.

 

Pastiersky list otca arcibiskupa Jána Babjaka, SJ 

o podávaní Eucharistie deťom

 

          Drahí bratia a sestry, kňazi a veriaci!

Zo srdca vás všetkých pozdravujem. Obraciam sa na vás pastierskym listom pri uvedení novej liturgickej praxe do života metropolie – podávania Najsvätejšej Eucharistie deťom a nemluvňatám po krste.

Táto starodávna východná prax sa počas dvesto rokov existencie Prešovského biskupstva u nás nepraktizovala. V duchu Druhého vatikánskeho koncilu, pápežských dokumentov a na základe záverov prvého metropolitného zhromaždenia začíname túto prax východných cirkví – podávanie Eucharistie deťom aj nemluvňatám – v celej Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku. Ak túto prax východných cirkví prijmeme zodpovedne a vážne, zaiste môže veľmi prehĺbiť a obohatiť náš duchovný život.

Dnes, v čase veľkého sekularizmu a pôžitkárstva, keď nás prekvapujú stále nové experimenty v živote človeka a navádzajú nás k nemorálnemu životu a k hriechu, je veľmi dôležité, aby deti mali čím skôr osobnú skúsenosť so sviatostným Ježišom Kristom, aby sa Ježiš ubytoval v ich dušiach skôr než hriech.

Chcem pripomenúť, že už niekoľko rokov sa v Prešovskej metropolii pri svätom krste udeľujú spolu všetky tri iniciačné sviatosti: krst, myropomazanie (birmovanie) a Eucharistia. Teraz sa posúvame o krok ďalej a budeme podávať Eucharistiu aj nemluvňatám a deťom nepretržite od krstu až po čas sviatosti zmierenia a pokánia. Tomuto vážnemu kroku však musia predchádzať vhodné katechézy, dobre prednesené a vysvetlené veriacim. Nemluvňatá sú po krste v stave milosti posväcujúcej, a preto sa im má podávať chlieb života – Najsvätejšia Eucharistia.

Drahí kňazi a veriaci, Eucharistia je potrebná, je nutná pre náš duchovný život, pre náš rast v Kristovi. Máme ju vždy hodne a s úžitkom prijímať, s čím lepšou prípravou, lebo vidíme, ako sa táto sviatosť v niektorých miestnych cirkvách sprofanizovala.

Nemecký kardinál Joachim Meisner, už pred štrnástimi rokmi v Bratislave na zasadaní KBS, povedal: „Na Západe sme stratili dve sviatosti: sviatosť zmierenia, lebo ľudia sa už nespovedajú. A stratili sme aj sviatosť Eucharistie, lebo ju všetci prijímajú bez prípravy, bez svätej spovede a veru už neveria, že Eucharistia je živý Ježiš Kristus.“

Drahí spolubratia kňazi a milí veriaci! Pamätajme na slová sv. apoštola Pavla: „Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“ (1 Kor 11, 29). Preto prosím všetkých rodičov, aby si dobre uvedomovali, že svojim deťom, ktoré budú prinášať či privádzať k svätému prijímaniu, majú dávať aj svoj živý príklad viery, teda že sami budú čím častejšie prijímať Eucharistiu.

Nedávno mi jeden otec hovoril, že jeho dve deti sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Po jednej náuke, keď sa vrátili domov, rodičom povedali: „Ocko, mama, pripravujeme sa na prijatie Ježiška, ale prečo ho vy v chráme neprijímate?“ Rodičia zostali zaskočení a museli deťom vysvetliť: „My nemôžeme prijímať Eucharistiu, lebo sme iba civilne zosobášení…“ Iste mi dáte za pravdu, že deti si veľmi všímajú život svojich rodičov, a vôbec nás dospelých, aj náš duchovný život. Pri ich výchove ešte viac ako naše slová účinkuje náš príklad. Stále platí: „Slová povzbudzujú, ale príklady priťahujú.“

Musíme si ale všetci uvedomiť, že Eucharistia nie je magická vec, ale živý Ježiš Kristus, Syn Boží, chlieb života, pokrm na ceste do večnosti. Majme túto sviatosť vo veľkej úcte a čím hodnejšie a častejšie ju prijímajme. Učme deti, že Ježiš sa nám dáva za pokrm a my ho máme často, najlepšie pri každej svätej liturgii, prijímať do svojho srdca, ale nikdy nesmieme byť v ťažkom hriechu, lebo by to bola svätokrádež.

Na záver pastierskeho listu ešte základná a veľmi dôležitá norma podľa východného i západného kánonického práva.

  1. Ak rodičia náležiaci do Gréckokatolíckej cirkvi nemajú možnosť ísť do vlastného chrámu a idú do chrámu latinskej Cirkvi, latinský kňaz nesmie odmietnuť podať Eucharistiu gréckokatolíckemu dieťaťu. Táto norma platí len v prípade, že existuje fyzická nemožnosť ísť do gréckokatolíckeho chrámu. (Iste treba ísť ešte pred svätou omšou do sakristie a poprosiť kňaza, aby ste ho neprosili až pri svätom prijímaní.)
  2. Ak veriaci latinskej Cirkvi prichádzajú do gréckokatolíckeho chrámu, deti patriace k latinskej Cirkvi nesmú prijať Eucharistiu, a ak kňaz vie, že ide o dieťa náležiace k latinskej Cirkvi, Eucharistiu mu podať nesmie.

Gréckokatolícky kňaz vedomý si odlišnosti od východnej praxe im má vysvetliť, že musia čakať do veku stanoveného latinskou Cirkvou.

Drahí bratia a sestry, milí kňazi, rehoľníci a všetci naši veriaci, zo srdca vám žehnám, aby prijímanie Eucharistie deťom a nemluvňatám prinieslo veľký duchovný úžitok našej cirkvi.

 

Sláva Isusu Christu!

 

Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita