DREVENÝ CHRÁM

 

 

      Chrám sv. Archanjela Michala bol postavený okolo roku 1700. Je umiestnený na strmom kopci nad dedinou, kde ho obklopuje cintorín z južnej strany s drevenými krížmi z 20. stor. Na severnej strane cintorína prevládajú kríže, na ktorých sú pripevnené železné atribúty.

     Samotný chrám, je trojdielna stavba, ktorá je prikrytá šinlovou valbovou strechou, z ktorej vyčnievajú dve vežičky zakončené cibuľkou a železným krížom.

      Zrub je chránený vysunutým podstreším, ktorý spočíva na vertikálnych stĺpoch ukotvených v horizontálnych trámoch – „podvalinách“.

       Chrám z troch strán osvetľujú okná, ktoré sú zvnútra štvorcové a zvonku okrúhle. Sú prerezané do zrubovej steny.

    Vo veži boli pôvodne zavesené tri zvony, ktoré sa neskôr preniesli do samostatne stojacej zvonice na západ od cerkvi, z 20. stor. Stojí na mieste pôvodnej zvonice, ktorá bola jendoduchá – zo štyroch stĺpov. Tieto zvony boli neskôr prenesené do murovaného chrámu. V roku 2016 do tejto prázdnej zvonice zavesili nový zvon, posvätený v deň odpustovej slávnosti k sviatku sv. Acrhajela Michala, patróna cerkvi, dňa 12. 11. 2017.

 

História chrámu

Ešte na začiatku 21. stor. mu hrozil zánik, preto bol v roku 2004 zaradený do zoznamu 100 najohrozenejších stavieb sveta, ktorý vydal fond svetových pamiatok (World Monuments fund). V súčasnosti je chrám po rozsiahlej rekonštrukcii (2010).

Presný dátum výstavby chrámu sa nezachoval. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1732 v tzv. súpise „Rusínskych cerkvi Humenskej krajne“. O rok neskôr je o ňom zaznamenané, že je to starobylý drevený chrám, čo dokazuje, že musel byť postavený ešte pred rokom 1700. V ďalšom zázname z roku 1746 sa prvýkrát spomína jeho zasvätenie sv. Michalovi archanjelovi. Najpodrobnejší opis chrámu nám zanechal mukačevský biskup Emanuel Olšavskyj z roku 1752, kedy navštívil tunajšiu farnosť v rámci kanonickej vizitácie.

Pôvodne sa chrám nacházal na nižnom konci obce, za „Harajdičovou chyžou“. V roku 1780 bol prenesený na súčasné miesto z dôvodu rozšírenia obce a zvýšenia jej počtu obyvateľov. Udialo sa tak za pôsobenia farára Petra Duchnoviča. Pred chrámom bola postavená zvonica na štyroch koloch, ktorý bola v roku 1924 nahradená súčasnou zvonicou.

Interiér chrámu

        Vnútorné vybavenie chrámu – ikonostas – pochádza zo zač. 18. stor., na ktorom prevláda zelená farba. Po reštaurovaní prevláda červená farba. Jeho jednotlivé časti sú predelené horizontálne i vertikálne bohato zdobeným ornamentom.

    V podveží sa nachádza veľká ikona „déesis“, zo starého ikonostasu z 17. stor., ktorá je namaľovaná na plátne. 

      Najvzácnejšia bola ikona „Posledný súd“ o rozmeroch 207×234 cm, pričom do chrámu bola vložená počas jeho výstavby. Podľa ústneho podania ju chcela do svojej zbierky získať grófka Františka Andrassyová. Za jej predaj sľúbila postaviť nový murovaný chrám, pretože ikona sa nedala vybrať cez dvere, a chrám by museli rozobrať. Po dlhých dohadoch napokon dedinčania ikonu grófke nepredali. Napokon v 60. rokoch 20. stor. ju získalo múzeum vo Svidníku a z chrámu bola vynesená tak, že bola rozrezaná na dve polovice. Dodnes nebola vrátená.

    V súčasnosti sa v chráme nachádzajú i sklenné vytríny, v ktorých su umiestnené staré bohoslužobné a modlitebné knihy (Chlib duši), ostružnické zvytky, bohoslužobné rúcha a predmety.

V zadnej časti chrámu sa nachádza expozícia o Alexandrovi Duchnovičovi.

 

 

Legenda o prenesení chrámu

        V súvislosti s prenášaním chrámu sa traduje legenda. Obec sa začala rozrastať. Povyše mlyna sa začali rodiny Vaskovcov a Buraľovcov nahovárať, že majú ďaleko chodievať do chrámu. Požadovali aby bol chrám prenesený na kopec nad Kasičov potok. Mučicovci a Stankovci z nižného konca s tým nesúhlasili, požadovali aby sa chrám postavil pri Dankovom potoku. Spor vyustil do zhromaždenia, kde sa dohodli, že chrám bude postavený na tom mieste, kde bude najskôr navozené drevona jeho opravu. Zatiaľ, čo po zhromaždení Mučicovci a Stankovci išli spať, Vaskovci a Buraľovci zapriahli voly a cez noc naň spod Bukovca navozili drevo. A tak bol chrám prenesený na súčasné miestoa zároveň rozšírený, o čom svedčia rôzne zárezy na trámoch.

 

(zdroj – farská kronika Topoľa)

 

Otváracia doba cerkovpdf web